• Slovenčina
  • English

CHARAKTERISTIKA PLEMENA:

Kólia je nielen kvôli elegantnému a impozantnému vzhľadu, ale aj kvôli svojím povahovým črtám považovaná za aristokrata medzi psami. Je nesmierne inteligentná, citlivá a vnímavá. Má vyrovnanú pokojnú povahu, je oddaná, úprimná a vždy láskavá. Miluje deti a starostlivo na ne dohliada. S nesmiernou trpezlivosťou, láskou a nadhľadom im toleruje rôzne detské kúsky. Patrí k najlepším rodinným psom – kólia má silne vyvinutý zmysel pre rodinu, je šťastná v jej okruhu. Toto plemeno nemá v sebe štipku nervozity či agresivity, no napriek tomu oddanosť voči majiteľovi a jeho rodine z nej robí schopného strážcu. Voči cudzím ľuďom je nedôverčivá a zvažuje, či ich prijme alebo nie. Je veselá a podľa Angličanov má britský zmysel pre humor – inteligentný a zároveň nevtieravý.

Kólia dlhosrstá patrí k menej náročným psom, učí sa veľmi ľahko, rýchlo a s radosťou. Čo však neznáša je tvrdé fyzické i psychické zaobchádzanie. Na kóliu netreba kričať, ona pochopí už len keď sa na ňu škaredo pozriete, prípade mierne zvýšite hlas. Jej oddanosť voči majiteľovi sa prejavuje už aj tým, že na prechádzke nebehá ďaleko od majiteľa, ale má ho vždy na očiach. Na rozdiel od iných plemien nevyžaduje neustálu pozornosť. Strach z nadmernej starostlivosti o ich srsť nie je založený na pravde.

Je to nesmierne priateľské a svedomité stvorenie, vie byť oddaným psom pre každého, kto ju vie a chce prijať.

 

HISTÓRIA PLEMENA:

Kólia vznikla pravdepodobne z pôvodných anglických a škótskych pastierskych psov. Odkiaľ pochádza ich dnešný názov nie je dodnes celkom jasné. Podľa niektorých pásli tieto psy plemeno ovcí s čiernymi hlavami a nohami „Col“, psy boli teda nazývané „colley dogs“. Podľa iných teórii pochádza ich názov zo slova „coaly“ čo znamená čierny ako uhoľ.

Prvé zmienky o psoch nazývaných Colleys pochádzajú už z 18. storočia, ale plemeno nemalo ešte ani zďaleka dnešnú podobu, boli to hrubšie a ťažkopádnejšie psy. Neskôr k nim bol pravdepodobne prikrížený írsky a Gordonov seter, tiež barzoj, čím kólia získala elegantnú pretiahnutú hlavu. Prvé kólie boli predovšetkým trikolórne alebo blue-merle, najznámejšia dnešná farba – zlatá sa presadila až neskôr. Až do polovice 19. storočia bolo však plemeno málo známe. Od roku 1859 sa v Anglicku konali prvé výstavy psov a čoskoro sa na nich objavili i prvé kólie, z ktorých len máloktoré boli uznané ako čistokrvné.

V r. 1871 na výstave v Birminghame bolo prihlásených 14 ovčiarských psov, z ktorých najlepším bol pes, zvaný -„Old Cockie“ /narodený 1868/. Ak sa na to pozrieme bližšie, výstavu vlastne nevyhral Old Cockie, ale pes menom „Old Mec“. U publika to však vzbudilo pohoršenie, pretože podľa nich bol oveľa lepší Cockie. Na hlavu rozhodcu sa preto vzniesla vlna kritiky. Nedalo sa však už nič robiť a preto sa vymyslel malý kompromis – niekoľkí kynológovia požiadali majiteľa psa Old Cockie o malý kompromis, aby zmenil meno svojho psa a vystavoval ho pod ním. A tak sa na tej istej výstave v roku 1872 objavil Old Cockie už pod menom Cockie Boy. Vystupoval v ešte lepšej forme ako pred rokom, takže nakoniec v silnejšej konkurencii kólií zvíťazil. Old Mec po svojom prvom životnom úspechu zmizol navždy zo scény a už nikdy nebol vystavený. Naopak Old Cockie sa stal pevným základom ďalšieho chovu už modernej kólie.

Pôvod Old Cockie-ho je neznámy. Mal krásnu tmavohnedú farbu, biele znaky, no na dnešné pomery troška zvlnenú srsť. Mal veľmi silnú kostru, výborné nesenie bohato osrsteného chvosta, krásnu hlavu a ideálny výraz. Jeho slávny syn „Coksie“ patriaci Mr. M.C. Aschwinovi sa dožil 14 rokov a veľmi výrazne prispel k zušľahteniu chovu kólií.

 

 

V roku 1876 sa preslávil Mr. S. E. Shiley so svojou trojicou kólii – „Hulakin, Honpipe a Trefoil„. Maude, dcéra Old Cockieho bola nakrytá práve Trefoilom /nar. 1873/ – prekrásnym trikolórnym psom, ktorý je tiež veľmi významný plemenník a jeden z prvých predstaviteľov trikolórov s rodokmeňom. Z tohto spojenia sa roku 1879 narodil Charlemagne, veľmi známy šampión, zásluhou ktorého sa uplatnila zlatá farba s hustým bielym golierom. Tieto psy sa stali základom plemena a v tých časoch boli súčasťou každej slávnej chovateľskej línie. Takmer každá dnešná kólia má pôvod v Charlemangovi a teda aj v Old Cockiem a Trefoilovi.

 

V tomto čase sa kólie stali miláčikmi kráľovnej Viktórie, čo napomohlo popularite plemena. Do Ameriky boli prvé kólie vyvezené z Anglicka už koncom 19. storočia. Bohatí Američania platili množstvo dolárov za anglické kólie a tak nečudo, že množstvo kvalitných kólii bolo predaných práve do Ameriky.

V strednej Európe (teda aj na území Slovenska) sa prvé kólie objavili ešte za čias Rakúsko – Uhorska, pred prvou svetovou vojnou. Tieto psy však plnili svoje pôvodné poslanie – pasenie oviec a len málo sa hľadelo na ich výzor. Po prvej svetovej vojne z nich zostalo len niekoľko jedincov. Niekoľko chovateľov sa ich „zozbieraním“, ale i importom ďalších kólii podarilo dostať plemeno z najväčšej krízy. Podobná situácia nastala aj po druhej svetovej vojne. K väčšiemu rozšíreniu kólii aj na našom území došlo až po uvedení filmu „Lassie sa vracia“. Prvé snahy o založenie klubu, združujúceho chovateľov boli už v rokoch 1924 a 1936, no klub vznikol v Československu až v roku 1947. Odvtedy bola budúcnosť plemena zaistená. Odvtedy prešlo mnoho zmien a výsledkom je, že v dnešnej dobe na Slovensku pôsobí stály Klub chovateľov kólií a šeltií.

 

ŠTANDARD PLEMENA:

Dátum publikovania platného štandardu: 13.10.2010.
Štandard číslo: č. 156 /19.01.2011/EN
Pôvod: Veľká Británia
Použitie: Ovčiarsky pes

Klasifikácia:
1. skupina – ovčiarske a pastierske psy (s výnimkou švajčiarskych);
1. sekcia – ovčiarske psy

Stručný historický prehľad: Dlhosrstá a Krátkosrstá kólia sú rovnaké, až na dĺžku srsti. Predpokladá sa, že plemeno vzniklo zo psov, ktoré do Škótska priviezli pôvodne Rimania. Tí sa tu krížili s miestnymi pôvodnými typmi psov. Puristi môžu poukazovať na jemné rozdiely, ktoré sa objavovali podľa toho, ako si jednotliví chovatelia vyberali svoj chovný materiál, ale skutočnosťou zostáva, že sa obe plemená veľmi nedávno vyvinuli z jedného chovateľského základu a popravde povedané, dodnes sa bežne dajú nájsť spoločné línie. Dlhosrstá kólia je trochu ušľachtilejšia verzia pôvodnej pracovnej kólie – Škótskeho ovčiaka, z ktorého bola šľachtená po dobu najmenej sto rokov. Mnohí jedinci sú stále schopní dostatočne sa presadiť pri práci, pokiaľ im je táto šanca ponúknutá. Základným posolstvom je, že  navzdory svojej kráse, je kólia stále pracovným psom.

Charakteristika: Je to pes mimoriadnej krásy, s pokojnou dôstojnosťou. Žiadna časť tela nie je v nesprávnom pomere vzhľadom k celku. Stavba tela sa vyznačuje silou a aktivitou bez známok ťažkopádnosti a akýchkoľvek stôp hrubosti. Najdôležitejší je výraz, dosiahnutý dokonalou vyváženosťou a správnym pomerom lebečnej a tvárovej časti; veľkosťou, tvarom, farbou a uložením očí; korektným nasadením a nesením ucha.

Povaha a temperament: Priateľský založená, bez akýchkoľvek stôp nervozity alebo agresivity. Výborný spoločenský pes, priateľský, veselý a aktívny, s dobrým vzťahom k deťom a ostatným psom.
Hlava: Veľmi dôležitá je vyváženosť hlavy, musí sa posudzovať v pomere k veľkosti tela. Pri pohľade spredu a zboku sa hlava podobá čisto rezanému klinu s plynulými vonkajšími líniami. Po stranách sa postupne zužuje v hladkých líniách od uší po špičku čierneho ňucháča. Pri pohľade z profilu prebieha horná línia lebky a tvárovej časti v dvoch rovnobežných a paralelných priamkach, ktoré sú rovnako dlhé a oddelené stopom. Stredný bod medzi vnútornými kútikmi očí (súčasne stred korektne umiestneného stopu) predstavuje stred vyváženej dĺžky hlavy. Hĺbka lebky od nadočnicových oblúkov až pod okraj spodnej čeľusti nesmie byť nikdy nadmerná (celkove nie hlboká).

 

MOZGOVÁ ČASŤ:

Lebka: Plochá.
Stop: Mierny, ale zreteľný.

 

LÍCNA ČASŤ:

Nos: Vždy čierny.
Ňucháč: Koniec hladkého, dobre zaguľateného nosa je tupý, nikdy nie hranatý alebo stenčený.
Čeľuste / Zuby: Čeľuste silné, spodná čeľusť jasne zreteľná. Zuby dobrej rezákov bez medzery dosadá pred spodný rad a zuby sú kolmé na čeľusť.
Líca: Lícne kosti nevyčnievajú.
Oči: Veľmi dôležitý znak, ktorý dáva psovi nežný „sladký“ výraz. Stredne veľké, nikdy nie príliš malé, trocha šikmo umiestnené, mandľového tvaru a tmavo hnedej farby, s výnimkou blue-merle sfarbenia, pri ktorom sú oči (jedno alebo obe) čiastočne alebo celkom modré. Výraz je inteligentný, so živým a pozorným pohľadom pri načúvaní.
Uši: Malé, nasadené nie príliš blízko, ani príliš ďaleko od seba . V pokoji položené dozadu, avšak akonáhle niečo upúta pozornosť psa, sú zdvihnuté dopredu a nesené napoly vztýčené, t. j. horná tretina sa preklopí dopredu prirodzeným spôsobom až pod vodorovnú líniu zlomu uší.
Krk: Svalnatý, silný, primerane dlhý, pekne klenutý.
Trup: V porovnaní s výškou v kohútiku trocha predĺžený, pevný chrbát, trocha klenutý v oblasti bedier. Rebrá sú klenuté. Hlboký hrudník, dosť široký za plecami.
Chvost: Dlhý, posledný stavec dosahuje aspoň po pätu. V pokoji je spustený, s mierne zahnutou špičkou. V afekte môže by nesený vyššie, ale nikdy nie nad chrbtom.

 

KONČATINY

HRUDNÉ:
Lopatka a rameno: Šikmé, dobre zauhlené.
Lakte:  Nikdy nie sú vtočené ani vytočené.
Predlaktie: Rovné a svalnaté, s primerane silnými, dlhými kosťami.
Predné labky: Oválne, so silnými vankúšikmi. Prsty klenuté a dobre uzavreté.

PANVOVÉ:

Stehná: Svalnaté.
Kolená: Dobre zauhlené.
Lýtka: Duché a šľachovité.
Päty: Nízko posadené a silné.
Zadné labky: Oválne, so silnými vankúšikmi. Prsty klenuté a dobre uzavreté. Trochu menej klenuté, než predné.

Chôdza / Pohyb: Je nezameniteľným, charakteristickým znakom plemena. Dobre stavaný pes nikdy nevytáča lakte, napriek tomu sú predné labky v pohybe dosť blízko seba. Križujúci, kľučkujúci alebo valivý pohyb je vysoko nežiadúci. Pri pohľade zozadu sú zadné končatiny od piat nadol úplne paralelné, ale nie príliš blízko pri sebe. Pri pohľade zboku je pohyb plynulý. Zadné končatiny majú mocný záber. Žiaduci je primerane výdatný krok, ktorý má prebiehať ľahko a bez námahy. Zásadná je absolútna istota v pohybe.

Osrstenie: Prispôsobuje sa obrysovej línii tela, je veľmi husté. Krycia srsť je rovná, na dotyk tvrdá, podsada je mäkká, huňatá a veľmi hustá, takmer cez ňu nevidieť kožu. Bohatá hriva a golier. Na tvári priliehavá, krátka srsť. Srsť na špičkách uší krátka a hladká, smerom k nasadeniu ucha srsti pribúda. Na zadnej strane predných končatín má zástavy (strapce). Zadné končatiny nad pätami bohato osrstené, od piat nadol krátka srsť. Chvost bohato osrstený.
Farba: Sobolia, sobolia s bielou, trikolór a blue-merle:

Sobolie sfarbenie: nazývané aj „zlaté“ – všetky odtiene od svetlej zlatej po sýtu mahagónovú alebo odtiene sobolej. Farba svetlej slamy alebo krémová sú nežiaduce.

Trikolór: prevažne čierna so sýtymi trieslovými znakmi na hlave a končatinách. Hrdzavý odtieň na krycej srsti je nežiaduci.

Blue-merle: prevažne jasná strieborno modrá, s čiernymi fľakmi alebo čierno mramorovanou kresbou. Sýte trieslové znaky sú žiaduce, ale ak nie sú, nemá sa to penalizovať. Veľké čierne fľaky, bridlicová farba alebo hrdzavé odtiene krycej srsti či podsady sú nežiaduce.
Biele znaky: Všetky vymenované farby by mali mať pre kólie typické biele znaky vo väčšom alebo menšom rozsahu. Obvyklá je táto kresba: celkom alebo čiastočne biely golier, biela hruď, končatiny a labky, biely koniec chvosta. Na tvári a na čele môže byť lysinka.

Veľkosť: Výška v kohútiku: psy 56–61 cm, sučky 51–56 cm

Chyby: Každá odchýlka od uvedeného sa má hodnotiť ako chyba, ktorej hodnotenie priamo závisí od stupňa odchýlky, jej vplyvu na celkový zdravotný stav a pohodu psa a na jeho schopnosť vykonávať svoju tradičnú prácu.

Vylučujúce chyby:
• Agresívny alebo príliš bojazlivý jedinec.
• Jedinec, ktorý zjavne vykazuje fyzické alebo povahové abnormality, musí byť diskvalifikovaný.

Poznámka: Psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.