• Slovenčina
  • English

Charakteristika plemena – Šetlandský ovčiak

Šeltia je inteligentný, bystrý pes, ktorý je bez akýchkoľvek známok nervozity. Svojmu pánovi je veľmi oddaná, je priateľská aj k celej jeho rodine a deťom. K cudzím ľuďom je však nedôverčivá a uzavretá. Hodí sa aj na stráženie, pretože okrem ostražitosti sa netají v svojej záľube štekať. S ostatnými psami a domácimi zvieratami vychádza väčšinou dobre a nevyvoláva konflikty. Pokiaľ s deťmi vyrastá, je im najbližším kamarátom. Vo vzťahu k nim je veľmi trpezlivá, tolerantná a opatrná. To vyžaduje aj od nich.

Je jemná a citlivá, neznesie hrubý prístup či nervozitu v rodine. Nehodí sa teda ku každému. Nemôžete na ňu tvrdo, všetko musí ísť „po dobrom“ inak sa z nej môže stať neurotický a vystrašený jedinec. Niektoré šeltie kvôli svojej vnímavosti prehnane reagujú na rušivé, či cudzie podnety. Preto je nevyhnutná dobrá socializácia.

Šeltia je ľahko vycvičiteľná, učenlivá a chápavá. Toto plemeno je veľmi hravé, obratné a aktívne do vysokého veku, šeltie rady skáču a aportujú. Pre svoj temperament a rýchlosť sú vhodné najmä na rôzne kynologické športy ako napríklad agility či flyball. Vynikajú aj v dogdancingu a určite sa nestratia ani v pasení, ktoré je ich pôvodným poslaním.

Sú fixované na svojich blízkych a preto rady žijú v blízkosti rodiny, skvelo sa teda hodia do bytu. Starostlivosť o srsť je napriek ich bohatému kožúšku nenáročná. Vďaka svojej nenáročnosti, skvelej povahe a širokej využiteľnosti sú šeltie dnes čoraz obľúbenejšie a populárnejšie!

Mgr. Jana Brossmannová
registrovaný chov psov – Yaless Blue
koliaklub.sk

Štandard: Šeltia
FCI štandard číslo 88
Dátum publikovania platného štandardu 19. 08. 2013, aktualizovaný 23. 08. 2013

© M. Davidson, illustr. NKU Picture Library

Pôvod: Veľká Británia

Použitie: spoločenský a ovčiarsky pes

Klasifikácia:
1. skupina – ovčiarske a pastierske psy (s výnimkou švajčiarskych salašníckych);
1. sekcia – ovčiarske psy
Bez skúšky z výkonu.

Celkový vzhľad: Malý, dlhosrstý pracovný pes, mimoriadne pekného vzhľadu bez akejkoľvek ťažkopádnosti a hrubosti, v pohybe pružný a elegantný. Obrysy sú súmerné, všetky časti tela tvoria harmonický celok. Bohatá srsť a hriva, pekne tvarovaná hlava s milým výrazom vytvárajú ideálny vzhľad.

Dôležité proporcie: Mozgovňa a nos rovnakej dĺžky, rozdelené spojnicou vnútorného kútika oka. Dĺžka tela meraná od hrboľa ramennej kosti po sedací hrboľ je o niečo väčšia než kohútikova výška psa

Charakteristika a temperament: Pozorný, jemný, inteligentný, silný a živý. Povahovo priateľský a chápavý voči svojmu pánovi, rezervovaný voči cudzím, nikdy nie nervózny.

HLAVA:
Hlava je ušľachtilá a elegantná, proporcionálne vyvážená, pri pohľade zhora alebo zboku má tvar dlhého tupého klinu, ktorý sa od uší smerom k nosu zužuje. Šírka a hĺbka lebky je v správnom pomere k dĺžke temena a papule. Toto všetko musí byť v súlade s veľkosťou psa.

MOZGOVÁ ČASŤ:
Lebka: Plochá, primerane široká medzi ušami, výbežok medzi temennej kosti nevystupuje. Horná línia lebky je paralelná k hornej línii papule.
Stop: Mierny, ale definovaný.

LÍCNA ČASŤ:
Charakteristický výraz vytvára dokonalá harmónia temena a tvárovej časti lebky, tvar, farba a umiestnenie očí a správne nasadené a nesené uši.

Nos: Čierny
Pysky: Tenké s čiernym lemovaním
Ňucháč: Koniec hladkého, dobre zaguľateného nosa je tupý, nikdy nie hranatý alebo stenčený.
Líca: Ploché, hladko zbiehajúce do dobre zaoblenej papule

Čeľuste a zuby: Čeľuste rovnomerné, čisté, silné s dobre vyvinutou sánkou. Zuby zdravé, s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, pričom horné rezáky presahujú bez medzery pred dolné a zuby sú kolmé na čeľusť. Úplný chrup, t.j. 42 správne umiestnených zubov, je maximálne žiaduci.

Oči: Stredne veľké, šikmo posadené, mandľového tvaru s čiernym orámovaním. Sú tmavohnedé, okrem sfarbenia blue-merle, pri ktorom môže byť jedno alebo obe oči modré alebo modro škvrnité.
Uši: Malé, nasadené primerane široko, pomerne blízko pri sebe na vrchu lebky. V pokoji sú nesené zložené dozadu, keď je pes v strehu, uši smerujú dopredu a sú nesené poloklopené, t. j. postavené, so špičkami preklopenými dopredu.

KRK: Svalnatý, dobre klenutý, taký dlhý, aby umožnil hrdé držanie hlavy.

TRUP:
Chrbát: Rovný, od krížov pôvabne sa zvažujúci.
Zadok: Postupne klesá smerom dozadu.
Hrudník: Hlboký, siahajúci k lakťom. Rebrá dobre klenuté, zužujúce sa v dolnej v dolnej polovici aby umožnili voľný pohyb hrudných končatín a ramien.

CHVOST: Nízko nasadený, posledná kosť siaha minimálne k päte, bohato osrstený, mierne stočený nahor. Pri pohybe môže byť mierne zodvihnutý, ale nikdy nie nad líniu chrbta. V žiadnom prípade nesmie byť zalomený.

KONČATINY:
HRUDNÉ:
Predné nohy sú pri pohľade  spredu rovné, svalnaté a čistých línií, so silnými, ale nie ťažkými kosťami.
Lopatky: Veľmi dobre uložené vzadu. V kohútiku oddelené iba chrbticou, ale lopatky šikmo smerom von aby sa prispôsobili správnemu klenutiu rebier. Ramenný kĺb je dobre uhlený.
Ramená: Približne rovnakej dĺžky s lopatkou.
Lakte: V rovnakej vzdialenosti od zeme a kohútika.
Zápästie: Silné a pružné.

PANVOVÉ:
Stehná: Široké a svalnaté, stehenné kosti sú vsadené do panvy  v pravom uhle.
Koleno: Zreteľne zaúhlené.
Päta: Dobre tvarované a zaúhlené, umiestnené nízko, so silnými kosťami. Päty sú pri pohľade zozadu rovné.
Labky: Oválne, s pevnými vankúšikmi, prsty klenuté a uzavreté.

CHÔDZA A POHYB: Pružný, plynulý a pôvabný, vychádzajúci zo zadných končatín pokrývajúci maximálny priestor s minimálnou námahou. Mimo chod, motanie sa, kymácanie sa alebo strnulý ohyb či chodenie hore-dolu sú maximálne nežiadúce.

OSRSTENIE: Dvojité, vonkajšia krycia srsť sa skladá z dlhej, tvrdej a rovnej srsti. Podsada je mäkká, krátka a hustá. Hriva a osrstenie sukní je veľmi bohaté. Predné končatiny majú zreteľné zástavy. Zadné končatiny sú nad pätami silne osrstené, pod pätami majú pomerne krátku, hladkú srsť. Srsť na tvári je krátka. Srsť by mala bohato pokrývať telo psa, ale nemala by prevládať alebo zastierať obrysy psa. Krátkosrsté jedince sú nanajvýš nežiaduce.

FARBA: Sobolia, sobolia s bielou, trikolór a blue-merle.

Sobolia: čisté alebo tieňované od svetlej zlatej až po sýtu mahagónovú, pričom tieňovanie má byť výrazné. Vlčia a sivá farba sú nežiaduce.

Trikolór: čierna na tele, sýte trieslové znaky sú preferované.

Blue merle:  jasná striebristá modrá so škvrnami a čiernym mramorovaním. Uprednostňujú sa sýte trieslové znaky, ich chýbanie sa však netrestá. Veľké čierne plochy, alebo bridlicový alebo hrdzavý nádych na krycej srsti ako aj na podsade sú vysoko nežiaduce. Celkovo musí dominovať modrá.

Čiernobiela a čierna s trieslovou: sú taktiež uznané farby. Biele znaky sa môžu vyskytovať (nie však pri čiernej s trieslovou) ako lysina, na golieri, na hrudi, na hrive, na sukniach, na končatinách a na špičke chvosta. Výskyt týchto alebo niektorých z týchto znakov sa má uprednostňovať, ich chýbanie sa však netrestá. Biele škvrny na tele sú nanajvýš nežiaduce.

Biele znaky: Všetky vymenované farby by mali mať pre kólie typické biele znaky vo väčšom alebo menšom rozsahu. Obvyklá je táto kresba: celkom alebo čiastočne biely golier, biela hruď, končatiny a labky, biely koniec chvosta. Na tvári a na čele môže byť lysinka.

VEĽKOSŤ:
Ideálna výška v kohútiku:
Psy: 
37 cm

Sučky: 35,5 cm
Odchýlka o viac než 2,5 cm je hrubou chybou.

CHYBY: Každá odchýlka od uvedeného sa má hodnotiť ako chyba, ktorej hodnotenie priamo závisí od stupňa odchýlky, jej vplyvu na celkový zdravotný stav a pohodu psa a na jeho schopnosť vykonávať svoju tradičnú prácu.

Vylučujúce chyby:
• Agresívny alebo príliš bojazlivý jedinec.
• Jedinec, ktorý zjavne vykazuje fyzické alebo povahové abnormality, musí byť diskvalifikovaný.

Poznámka: Psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.

Šeltia ako ju poznáme dnes je relatívne mladé plemeno. Originálny pôvod šeltie nie je príliš dobre známy. Prekrývalo sa tu veľa vplyvov, ktoré značne sťažujú rozpoznanie pravého pôvodu šeltie. Predpokladá sa, že na Šetlandské ostrovy sa dostala s keltskými prisťahovalcami v období pri expanzii do Veľkej Británie v 9. stor. pred n. l.

Shetlandské ostrovy sú zostavou jedenástich väčších a ďalšieho množstva menších ostrovov a ostrovčekov. Ostrovy sú úplne holé, zarastené vresoviskami a trávou. Stromy tu žiadne nie sú kvôli silnému vetru, ktorý stále neprestáva fúkať. Teplota sa pohybuje okolo 15 ºC a často prší. Obyvatelia ostrovov sú na takéto počasie zvyknutí, rovnako ako ich zvieracie osadenstvo zarastené hustou srsťou. Ľudia sa tam živia farmárčením.

V minulosti sa turizmus stal dôležitý pre ekonomiku ostrovov a jednou z vecí, ktoré mohli turistom obyvatelia predávať boli malí psi. Turistom sa páčili malí, chlpatí drobčekovia a mnoho ostrovanov začalo chovať týchto psov. Boli pri tom často používané viaceré plemená napr. King Charles Spaniel, Pomerian. Na konci 19. storočia ostrovania spôsobili, že pôvodné plemeno sa strácalo a začalo sa úsilie obnoviť pôvodný typ krížením kóliami. Preto sa nám aj dnes ponúka časté porovnávanie šeltie s kóliou aj keď skutočnosť je opačná. Šeltia je pôvodnejšie plemeno.

Na prelome 19. – 20. storočia priviezli námorníci prvé šeltie do Škótska a Anglicka, kde boli prezentované na výstavách. V rokoch 1906 – 1909 bol šetlandský ovčiak uznaný ako plemeno aj Anglickým Kennel Clubom. Spolu bolo v tom období registrovaných 28 šeltií, medzi ktorými bolo časom niekoľko šampiónov.

Spočiatku boli šeltie nazývané ako „Shetland Collies“ čo tiež potvrdzovalo úzku spojitosť s kóliami, ale počas niekoľkých mesiacov od prvej registrácie Kennel Clubu bol názov plemena zmenený na dnes už známe Shetland sheepdog (Šetlandský ovčiak).

Kilravock Laddie

Prvý Shetland sheepdog registrovaný v plemenej knihe bol trikolórny pes „Kilravock Laddie“ (25 .06. 1911), syn „Inverness Topsy“ (02. 09. 1908) a „Inverness Yarrow“ (21. 04. 1909). Celkovo zo 46 šeltií v plemenej knihe bola väčšina trikolórnej farby. Ďalšia najviac zastúpená farba bola sobolia s bielou, alebo bez bielej farby. Zostatok zahŕňalo psov vo farbe čierna s bielou, black and tan, modrá a tan and white.

Inverness Topsy
Inverness Yarrow

Do našej krajiny (vtedajšia ČSSR) sa prvá šeltia (trikolórna fenka) dostala až v roku 1950, ale zakladateľkou chovu sa nestala. Následne bolo dovezených niekoľko šeltií z Nemecka, kde bol vtedajší chov založený na priamych importoch z Anglicka. Prvý vrh šeltií bol v bývalom Československu zapísaný v roku 1960 pod hlavičkou Klubu chovatelů kolií a sheltií, na Slovensku to bolo v roku 1969. V tomto roku  bol tiež klub rozdelený v rámci federalizácie na slovenský a český. Vzniká Klub chovateľov kólií a šeltií, ktorý združuje chovateľov šeltií v SR až do dnes.

V súčasnosti sa záujem verejnosti o šeltie zvyšuje a to predovšetkým vďaka novým kynologickým športom najmä agility a dogdancing, ktorým sa venuje mnoho šeltií. Šeltia je veľmi energický, živý, vytrvalý pracovný pes, ktorý nezabudol nič z umenia pravého ovčiaka, zároveň však rozvinul svoju priateľskú a spoločenskú povahu.

spracované podľa www.shelties.szm.sk